Základná škola na Vajanského ulici v Modre má za sebou svoj prvý skúšobný rok v programe Globe. Známy medzinárodný projekt Globe oficiálne dorazil na Slovensko symbolicky na deň Zeme, dna 22. apríla minulého roku. Projekt Amerického národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) tak na oslavu 25 rokov od svojho vzniku pospájal už 123 krajín celého sveta. Základná škola Vajanského 93 Modra mala tú česť zapojiť sa do programu ako jedna z desiatich pilotných škôl na Slovensku. GLOBE umožnil žiakom školy podieľať sa na výskumoch a meraniach, ktoré robí NASA na podporu ochrany prírody za účelom sledovania klimatických zmien na našej planéte. Žiaci si môžu vymieňať svoje poznatky so záujemcami po celom svete. Projekt má však nielen výskumnú, ale aj významnú vzdelávaciu funkciu. Základnou myšlienkou je, aby žiaci išli mimo tried a mali možnosť zistiť viac o svojom okolí, zvýšili si záujem o životné prostredie a vlastnými rukami sa podieľali na monitorovaní a zhromažďovaní dôležitých dát. Pre žiakov je projekt obrovskou možnosťou, ako si výrazne zdokonaliť bádateľské kompetencie, posilniť vzťah k prírodným vedám a hlavne vytvoriť si vzťah k svojmu regiónu. Hlavnou víziou projektu je vytvorenie celosvetovej komunity študentov, učiteľov a vedcov spolupracujúcich spoločne na lepšom porozumení, udržiavaní a zlepšovaní životného prostredia nie len na miestnej a regionálnej, ale aj globálnej úrovni.

Základná škola Vajanského 93 v Modre sa tento školský rok, aj napriek ťažkej pandemickej situácií úspešne zapojila do jednej z hlavných oblastí programu prostredníctvom hydrologických meraní a cieleným výskumom na modranskom rybníku. Meraní a výskumu sa zúčastňovali obe deviatacke triedy. Žiaci raz týždenne poctivo odoberali vzorky zo založeného stanovišťa na modranskom rybníku a premeriavali parametre ako: teplota vody, priehľadnosť vody, konduktivita a pH vody. Prečo vlastne skúmame povrchové vody? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Práve prostredníctvom týchto sledovaných hydrologických parametrov dostávame jasné odpovede na otázky ako napríklad, v akom stave sú vodné zdroje na Zemi – potoky, rieky, jazerá a pobrežné vody. Dozvedáme sa, či dochádza k pravidelne sa opakujúcim zmenám stavu a kvality vôd v priebehu roka. Či dochádza k zmenám v priebehu viacerých rokov, a či je možné vysledovať určitý svetový trend napredovania zmien v kvalitách povrchových vôd. Aj keď sa projekt rozbiehal dôsledkom pandemickej situácii pomalšie, žiaci sa do svojho výskumu vrhli plní nadšenia a veľkých očakávaní. Svoje merania a pozorovania odštartovali v rámci hodín chémie, hneď po úspešnom otvorení škôl koncom apríla.

Čo sme sa dozvedeli o modranskom rybníku? Teplota vody v rybníku za merané obdobie vykazovala postupný trend otepľovania sa. Zatiaľ čo v úvodných meraniach vykazovala hodnoty okolo 15-16 °C, na konci školského roka dosahovala teploty okolo 25-26°C . Nezaznamenali sme žiadne neočakávane výkyvy teplôt. Postupné otepľovanie vody krásne reflektovala aj zvyšujúca sa aktivita rýb žijúcich v rybníku a neskôr aj vodných korytnačiek. pH vody na modranskom rybníku je pomerne stabilné. Pohybuje sa v mierne zásaditej oblasti od 9,9 do 10,8. Najnižšie hodnoty pH sme namerali hneď začiatkom meraní v apríli, v období výrazných dažďov. Práve tu sa žiaci pozastavovali s otázkami, či znížené pH spôsobuje kyslosť dažďov, alebo len výrazné nariedenie vody. Túto otázku by sme veľmi radi zodpovedali v budúcom školskom roku, kedy v období dažďov určite budeme sledovať aj pH a kvalitu zrážok. Taktiež by sme radi rozšírili naše obzory aj o biologické pozorovania, pretože na základe hodnôt pH očakávame, že v rybníku budú žiť prevažne živočíchy obľubujúce zvýšené hodnoty pH vody. Priehľadnosť vody v modranskom rybníku žiaci pozorujú prostredníctvom špeciálne upravenej hydrologickej trubice. Priehľadnosť sa počas celého výskumu striedavo menila od 19 do 25cm. Najväčšie zmeny a najnižšiu priehľadnosť sme zaznamenali hlavne v období dažďov, prípadne po silných búrkach. Pripísali sme to rozvíreniu vody v rybníku a zvýšenej cirkulácií vody. Celkovo si dovolíme tvrdiť, že priehľadnosť vody v modranskom rybníku je veľmi nízka. Na základe pomerne bohatého života v rybníku však predpokladáme, že to nebude spôsobené len znečistením, ale aj značným porastom rias a siníc. Konduktivita, teda elektrická vodivosť sa v modranskom rybníku pohybuje v hodnotách od 390 do 413μS/cm. Znamená to teda, že obsahuje pomerne veľké množstvo častíc, ktoré sú schopné viesť elektrický prúd. Na jednej strane nám to môže vypovedať o značnom znečistení vody. Na druhej strane však aj o tom, že voda v rybníku by mala obsahovať ióny prvkov ako napríklad vápnik a horčík, ktoré sú nevyhnutné a potrebné pre niektoré vodné živočíchy, ako napríklad mäkkýše. Pre vlastnú zvedavosť a zaujímavosť sme niekoľko krát opakovali merania aj v bezprostrednej blízkosti výtokov odvodňovacieho systému mesta Modra na rybníku. S radosťou sme nezaznamenali žiadne veľké odchýlky od bežne meraných hodnôt na našom hydrologickom stanovišti.

Na záver si už len dovolíme zhrnúť, že projekt Globe nás veľmi baví. Neodmysliteľným spôsobom spestril hodiny chémie a žiaci mali možnosť naučiť sa omnoho širšie spektrum vedomostí a zručností. Naučili sa na merané parametre nazerať nielen konkrétne, ale aj zo širšieho globálneho aspektu. Bolo radosť sledovať, ako sa žiaci týždeň čo týždeň postupne menili z obyčajných detí na skutočných malých výskumníkov. Všetky merania a pozorovania na konci školského roka žiaci pracne spracovali do štatistík a grafov a prezentovali na študentskej vedeckej konferencii projektu Globe. Túto prezentáciu žiaci zvládli bez zaváhania a s obrovským úspechom. Sebavedome a s vysokou odbornosťou prezentovali všetky svoje vedecké pozorovania a závery. Za svoje úspechy a pokroky boli odmenení aj špeciálnou cenou a darčekom priamo od programu Globe.

Tešíme sa na nadchádzajúci školský rok a dúfame, že pandemická situácia nás už nezastaví a umožní  nám výskum a merania prevádzať celoročne. Radi by sme zapojili do výskumu aj nižšie ročníky školy prostredníctvom meteorologických meraní oblasti projektu Globe.           

                                                                                  Mgr. Kristína Lukáčová Freyer