Doc. Mgr. Martin Kuruc, PhD., pracuje na Pedagogickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave, na Katedre pedagogiky a sociálnej pedagogiky. Angažuje sa v oblasti vzdelávania učiteľov, jeho cieľom je, aby všetky deti mali šancu na úspech. Aby sa tešili do školy a mali spokojných učiteľov, ktorí ich dokážu sprevádzať pri poznávaní sveta.

V spolupráci s nami pripravil už druhý webinár pre učiteľov z programu GLOBE. Prinášame vám krátky rozhovor na tému skupinové učenie. Rozhovor na tému motivácia nájdete TU.

Aké sú výhody skupinového učenia?

Výhody vidím v dvoch rovinách. V prvej rovine ide o žiaka. Ak učiteľ dobre facilituje skupinovú prácu žiakov a rozumie jej používaniu didakticky v procese výučby, umožňuje, aby si žiaci počas vyučovania rozvíjali kľúčovú zručnosť pre 21. storočie a tou je spolupráca alebo práca v skupine, čo zároveň zvyšuje ich schopnosť flexibilne sa uplatniť v budúcnosti na trhu práce.

V druhej rovine ide o samotného učiteľa. Ak je vnímavý a rozumie princípom skupinovej dynamiky, umožňuje mu to dobre porozumieť vzťahom medzi žiakmi, ale aj poznať ich individuálne rozdiely. Zároveň vytvára v triede atmosféru prijatia a bezpečné prostredie, ktoré je optimálne pre proces učenia sa.  

Ako dlho trvá výskum skupinového učenia a čo ste zistili?

Na projekte Expedícia – Skús, skúmaj, spoznaj spolupracujeme spolu s Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici približne od roku 2017. Výskum realizujeme spoločne na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od roku 2020. Realizujeme kvalitatívnu mikroanalýzu vyučovacích hodín 10 učiteliek, ktoré sú zapojené do projektu Expedícia. Po analýze hodiny urobíme individuálne s každým učiteľom reflexiu. Počas reflexie sa sústredíme na identifikáciu a zvedomnenie toho, čo učiteľka potrebuje preto, aby sa cítila pri takto riadenej hodine viac kompetentná a teda istejšia.

Zistili sme, že prechod z klasického frontálneho vyučovacieho modelu na hodinu realizovanú cez prácu žiakov v malých skupinách môže byť pre učiteľov náročný a vyžaduje si často zmenu celej jeho individuálnej koncepcie vyučovania, s ktorou je úzko zžitý a často podlieha vplyvu vlastnej žiackej skúsenosti učiteľa, vplyvu názorov a zvykov v učiteľskom kolektíve na škole. Ide o proces zmeny vyučovacej rutiny učiteľov, ktorý je často spojený s pocitmi neistoty. 

Keď si učiteľ/ka vytvorí v triede skupiny, majú skupiny zostať rovnaké, alebo sa má ich obsadenie meniť?

Záleží na tom, ako dobre učiteľ svoju triedu pozná. Niekedy je dobré, obzvlášť na začiatku, keď učiteľ začína s triedou takto pracovať, aby sa nebál experimentovať s tvorbou skupín. Ak je už trieda dobre zohratá, často sa stáva, že už učiteľ rozdelenie do skupín vôbec nemusí riešiť. Žiaci sú jednoducho zvyknutí sa rozdeliť do skupín tak, ako im to vyhovuje a zároveň aby sa im dobre pracovalo. Už sa dobre poznajú a vedia, kto je v čom dobrý a čo na koho platí.

Ako funguje skupinová dynamika a aký význam má jej pozorovanie pre učiteľa?

Neexituje nejaká univerzálna definícia, alebo sumár princípov fungovania skupinovej dynamiky. Je to jednoducho jav, ktorý sa objavuje, keď sa stretnú traja a viacerí ľudia a takmer vždy prebieha na podvedomej úrovni. Vnútorná, osobnostná dynamika človeka sa prejavuje v jeho interakciách s druhými ľuďmi, čo vytvára jedinečnú dynamiku skupiny. Je možné rozpoznávať prvky skupinovej dynamiky, ako je atmosféra v skupine, tvorba noriem, uplatňovanie moci, či štruktúra skupiny alebo tvorba podskupín v skupine. Vnímavý a skúsený učiteľ, či učiteľka, je dobrý pozorovateľ, všíma si kde a pričom vzniká v skupine napätie a čo posilňuje jej súdržnosť a zvyšuje jej vedomý potenciál pre kooperáciu a efektívne napredovanie. Každá skupina prechádza niekoľkými fázami skupinovej dynamiky, ktoré nie je možné preskočiť, ale v závislosti na skupine môžu trvať rozdielne dlho. Využívať prácu v malých skupinách a teda skupinovú dynamiku vo vyučovaní znamená, že učitelia postupne budujú na svojich hodinách kultúru spolupráce, využívajú vlastné komunikačné zručnosti a snažia sa udržiavať si rolu facilitátorov vyučovacieho procesu.

Ako nastaviť spätnú väzbu, ak na ňu nie sú žiačky a žiaci zvyknutí?

V prvom rade je dôležité aby učiteľ rozumel princípom a samotnej funkcii dávania spätnej väzby. Spätná väzba nie je slovné hodnotenie! Mám mať formatívny potenciál a má reagovať na potreby žiakov v triede. Jej hlavnou úlohou je zefektívňovať proces vyučovania a proces učenia sa žiakov. Pomôžem si konceptom nazývaným feedback loop. Používanie efektívnej spätnej väzby má byť spojené s budovaním hodnoty čestnosti ako skupinovej hodnoty minimálne na úrovni triedy. Ide o budovanie vzťahov, pri ktorých si všetci v triede uvedomujú hodnotu reflexie, ktorej cieľom je umožniť druhému človeku rast a nie ho zraniť. Ďalej je spojená aj so schopnosťou neustálej sebareflexie a nastavením na to, že dávanie a prijímanie spätnej väzby považujeme za zmysluplné, užitočné a ako učiteľ ju nielen poskytujeme žiakom, ale aj chceme, aby ju poskytovali žiaci nám.

Čo je podľa Teba pre učiteľa najväčšia výzva pri skupinovej práci? Na čo sa odporúčaš najviac sústrediť?

Učiteľom často odporúčam štyri mantry:

1. Neustále zdokonaľujte svoje komunikačné zručnosti a hlavne neustále vážte slová. Niekedy je dobré aj počas vyučovania sa zastaviť, zobrať si na pár sekúnd čas pre seba premyslieť si, čo povieme.
2. Dávajte si pozor na vytváranie domnienok. Často sa nám stáva, že si konanie druhého človeka vysvetlíme inak, ako je mienené. Tu je potrebné takmer neustále sa uisťovať, ako je to, čo ten druhý hovorí alebo koná, myslené. Je dobré neponáhľať sa s interpretáciami.
3. Je dobré snažiť sa to, čo nám povedia žiaci alebo ich rodičia, nebrať osobne. Ak si niečo vezmeme osobne, potrebujeme sa v tej chvíli sústrediť na seba a naša pozornosť sa prestane sústrediť na situáciu v triede, na žiaka alebo rodiča, s ktorým sa rozprávame.
4. Túto považujme za najdôležitejšiu. Je dobre si pripomínať, že či už ide o nás alebo našich žiakov, alebo ich rodičov, čokoľvek hovoria alebo robia, tak to v danej chvíli robia najlepšie ako vedia. A to platí aj o nás učiteľoch.