V októbri 2020 sa Slovensko pripojilo k medzinárodnému vedeckému a vzdelávaciemu programu GLOBE, v ktorom žiaci skúmajú prírodu a aktívne zlepšujú životné prostredie v okolí svojej školy. Slovenskí žiaci v pilotnom ročníku programu zbierali meteorologické, hydrologické aj fenologické údaje a zadávali ich do databázy NASA. Program Globe prehlbuje u mladých ľudí nielen záujem o prírodné vedy, ale učí ich aj kritickému mysleniu, tímovej práci a vedie k aktívnemu zlepšovaniu životného prostredia v okolí školy.
Na Slovensku vďaka Globe vzdeláva už 54 učiteľov z 23 inštitúcií okolo 1000 žiakov metódou bádateľsky orientovaného vzdelávania (ďalej BOV), pričom získané údaje zdieľajú so školami z aktuálne 125 krajín sveta. Spomínaná metóda vedie k zvyšovaniu záujmu žiakov o prírodovedné predmety, rozvíja výskumné kompetencie a zlepšuje vzdelávacie výsledky.
Čo je to fenológia?
Jednou z troch tém, ktorým sa školy venujú, je aj fenológia. Môžeme ju nazvať aj kalendár prírody. Vo fenológii sa pozorujú prírodné javy, ktoré sa opakujú – napr. čas kvitnutia čerešní, stavby hniezd vtákov či sfarbovanie listov na jeseň. Všimli ste si, že mnohé druhy operencov načasujú svoj prílet a starostlivosť o mláďatá práve na obdobie, kedy je u nás najviac hmyzu? Pozorovanie prírody je pre nás v mnohých oblastiach kľúčové - skoršie kvitnutie predstavuje aj včasnejší nástup alergií, poľnohospodári a záhradníci potrebujú poznať harmonogram vývinu rastlín, aby sa mohli rozhodnúť, ako načasovať práce na poliach a lúkach.
Odbornejšie povedané je fenológia vedný odbor, ktorý sa zaoberá vplyvom klímy a zmien počasia v jednotlivých ročných obdobiach na životné prejavy rastlín a živočíchov, tzv. fenologických fáz. Podľa objektov skúmania rozdeľujeme fenológiu do dvoch čiastkových vedných disciplín, ktorými sú zoofenológia, sledujúca časový priebeh základných životných prejavov živočíchov (napr. odlet sťahovavých vtákov, prebúdzanie medveďov) a fytofenológia, ktorá sa zaoberá skúmaním časového priebehu najdôležitejších vonkajších životných prejavov rastlín (napr. pučanie, kvitnutie, zalistenie, dozrievanie plodov).
Fenologické fázy ovplyvňujú hojnosť a distribúciu organizmov, ekosystémové služby, potravové siete a globálne cykly vody a uhlíka. V poslednej dobe sa výrazne zvýšil záujem o fenológiu primárne kvôli posunom načasovania rôznych fenologických fáz u rastlín, hmyzu, vtákov alebo obojživelníkov, ktoré sú spojené so zmenou klímy.
Európska fenologická kampaň
Na podporu vzdelávania vonku bola v GLOBE vyvinutá Európska fenologická kampaň ako silný nástroj, ktorý motivuje žiakov z európskych krajín k zhromažďovaniu vedeckých údajov, nadväzovaniu kontaktov a spoznávaniu fenologických fáz v prírode. Kampaň je aj ťažiskom projektu Young Scientists for Central Europe (Mladí vedci pre strednú Európu) podporeného z Medzinárodného Vyšehradského fondu. Partnerstvo troch skúsených vzdelávacích organizácií: TEREZA, vzdělávací centrum z Českej republiky, Centrum UNEP/GRID-Warszawa (Narodowa Fundacja Ochrony Srodowiska) z Poľska a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie zo Slovenska umožnilo zapojenie 12 školám, po 4 školy z každej krajiny. Aj keď aktivity boli ovplyvnené pandemickou situáciou, mnohým školám sa podarilo nadviazať spoluprácu a vzájomne si vymieňať skúsenosti.
Počas kampane sa skúmali jesenné (Môj strom na jeseň) a jarné (Môj strom na jar) premeny prírody naprieč Európou. Po výbere jedného zo 7 druhov stromov a krov (lieska, figovník, višňa, lipa, dub, breza, buk) mali školy možnosť realizovať viacero pozorovaní v podobe aktivít:
Žiaci pri práci využívali aplikácie (nafotili svoj strom s pomocou aplikácie GrowApp a vytvorili časozberné video), podelili sa o svoje výsledky, fotky a videá s ostatnými školami na diskusnom fóre kampane a napokon nahrali zmerané dáta do databázy na GLOBE.gov, kde ich mohli porovnať s výsledkami škôl z celej Európy. Ako sa vyjadrila pani učiteľka Klára Lačná zo SOŠP J.A. Baťu vo Svite: “Naša práca počas posledného školského roka v GLOBE bola výrazne poznačená pandemickou situáciou, ale napriek tomu sa nám podarilo robiť pozorovania aj počas dištančného vzdelávania. Pozorovali sme oblaky v mieste svojho bydliska a porovnávali sme rast púčikov na rôznych miestach po Slovensku v rámci fenológie. Zapojili sme sa do testovania nových protokolov GLOBE k mikroplastom a podarilo sa nám zistiť zaujímavé výsledky. Taktiež sme nezaháľali ani pri zapájaní sa do konferencií v rámci GLOBE.“
Výhodou zapojenia sa do tejto kampane pre školy bolo, že si vytvorili základ pre dlhodobé fenologické pozorovania. V prepojení na meteorologické dáta môžu skúmať vzťah medzi podnebím a biosférou pomocou zberu fenologických dát v blízkosti ich škôl a v porovnaní so školami v Európe alebo aj po celom svete. Študenti poznávajú životné prostredie a pozorujú zmeny, ktoré sa v ňom dejú, rozvíjajú svoje aktuálne poznanie a vyslovujú závery z vlastného bádania.
Koordináciu, osobné konzultácie a propagáciu úspešne zastrešil pre Globe Slovensko tím z Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE. Pri bádaní sprevádzali slovenských žiakov aj vedci z renomovaných inštitúcii, ako Slovenský hydrometeorologický ústav, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, či skúsení lektori metódy BOV.
Veríme, že s podporou konzultácií s vedcami, poskytnutím metodických aktivít založených na fenologických pozorovaniach, vďaka webinárom a žiackej konferencii získali zapojené školy množstvo cenných informácií a motiváciu do ďalšieho bádania.