Prepojte fenológiu s predvianočným časom a nazbierajte si so žiakmi na Barboru 4.12. čerešňové halúzky, ktoré zvyčajne do Vianoc rozkvitnú (t.j. sú už v exogénnej dormancii).
Odporúčané aktivity:
V prípade dištančného vzdelávania môžete aktivity zaradiť v rámci domácich úloh či projektov pre žiakov. Prepojenie našich tradícii s jednoduchým bádaním podporí u žiakov zvedavosť a chuť objavovať záhady prírody okolo nás a je výbornou motiváciou k ďalšiemu skúmaniu (nielen) fenologických javov.
Ľudové tradície k svätej Barbore:
Rezanie čerešňových "barboriek" je starou ľudovou tradíciou. Naši predkovia verili, že dievčatá, ktorým konáriky do Vianoc rozkvitnú, sa do roka vydajú. Ak halúzky pekne zakvitli, bol to aj prísľub bohatstva. Ak vyrástli len zelené listy, čakalo hospodára dosť práce, ale ak vetvička uschla, čakal na ľudí chudobný rok.
Aj keď majú tieto zvyky korene už v pohanských tradíciách, viaže sa k nemu jedna známa legenda o Sv. Barbore, ktorá sa odohrala ešte na prelome 3. a 4. storočia v malej Ázii na území dnešného Turecka. Je to príbeh o krásnej dcére bohatého kupca Barbore, ktorú otec chcel vychovávať v klasickom helenistickom duchu a ochrániť pred novým náboženským prúdom, pred kresťanstvom. Aby ju izoloval od spoločnosti, zamuroval ju vo veži, kde jej vytvoril podmienky pre luxusný život, hoci v zajatí. Barbora sa mu však pomstila. Krásna dievčina za pomoci kňaza preoblečeného za čeľadníka prijala tajne krst a obrat na kresťanskú vieru aj verejne deklarovala. Dala na veži vybúrať tretie okno ako symbol svätej Trojice. Celý príbeh skončil napokon tragicky. Otec ju sám sťal mečom a vzápätí ho za trest zabil blesk poslaný zhora. Neskôr bola Barbora vyhlásená za svätú a ako svoju patrónku si ju ctia baníci, požiarnici, stavební robotníci, tesári, kováči i architekti.
Pranostiky spojené so svätou Barborou:
Praktické rady k zberu halúzok:
Pojmy
Koniec vegetačnej sezóny spočíva v prechode rastliny do stavu odpočinku (dormancie). To je stav, kedy sa fyziologické pochody znižujú na minimum a rastlina tak prečkáva nepriazeň počasia.
V zásade rozlišujeme dormanciu endogénnu (rastlina je v nej udržovaná pôsobením fytohormónov) a exogénnu (vplyv vonkajších podmienok). V období endogénnej dormancie nie je rastlina schopná pučať, ani keď jej k tomu pripravíme inak vhodné podmienky (t.j. teplo, dostatok vody, dĺžka osvetlenia).
Preto keby ste preniesli vetvičku niektorých stromov v októbri domov a dali ju do vázy, určite pučať nebude, zatiaľ čo keď ju prinesiete, napríklad, v decembri, začne pučať. Je to signál, že endogénna dormancia sa už skončila a rastlina je držaná v exogénnej dormancii vplyvom vonkajších podmienok.